Život Prešova
online
online
Pred 115 rokmi sa narodila legenda českého herectva Jan Werich
06.02.2020 Celý región
Bratislava
6. februára (TASR) – "Život vždy stál, stojí a bude stáť za to, aby ho
človek dožil. Pravdupovediac sa s ním nič iné ani robiť nedá." Jeden
z množstva známych citátov pripomína Jana Wericha, českého herca,
dramatika, spisovateľa, jedného z najobľúbenejších a
najrešpektovanejších českých umelcov 20. storočia.
Za prvej republiky tvoril umeleckú dvojicu s Jiřím Voskovcom. Diváci ho poznajú aj vďaka obľúbenému filmu Císařův pekař – pekařův císař. Ovplyvnil celé generácie českých hercov, ktorí mali možnosť s ním spolupracovať vrátane Stelly Zázvorkovej, Miroslava Horníčka, Miloša Kopeckého, Lubomíra Lipského, či Vlastimila Brodského. Od narodenia originálneho umelca a filozofa Jana Wericha uplynie vo štvrtok 6. februára 115 rokov.
Jan Werich sa narodil 6. februára 1905 na pražskom Smíchove. Krátko po jeho narodení sa rodičia rozviedli a o Jana sa staral otec. Keď počas prvej svetovej vojny narukoval, žil chlapec istý čas s matkou. Nemal nijakých súrodencov. "Bol som jedináčik a to je hrozná vec, byť jedináčik. Nemal som sa s kým hádať, s kým biť, okolo neboli žiadne deti, nechodilo k nám veľa ľudí a aj Vianoce podľa toho vyzerali," spomínal na svoje detstvo.
Najskôr študoval na Masarykovom Gymnáziu, kde sa zoznámil so svojim neskorším umeleckým partnerom Jiřím Voskovcom. V poslednom ročníku prestúpil na reálne gymnázium na Smíchove, kde v roku 1924 maturoval. Krátky čas sa snažil študovať na Právnickej fakulte, z ktorej však v roku 1927 odišiel. Bol členom ľavicového spolku Devětsil, s ktorým bolo prepojené aj Osvobozené divadlo. V ňom zakotvili aj Werich s Voskovcom a skladateľom Jaroslavom Ježkom, pričom do jeho repertoáru včlenili svoju prvú hru Vest Pocket Revue. Dočkala sa dovedna 208 repríz.
Vo dvojici označovanej v skratke ako V + W a v spolupráci s Ježkom vytvorili Voskovec a Werich množstvo úspešných autorských inscenácií ako boli Smoking revue, Fata morgana, Sever proti Jihu či Golem. Ďalšie hry Caesar, Osel a stín, Kat a blázen, Rub a líc, Těžká Barbora či Pěst na oko už mali silný politický podtón. Kritizovali aktuálne pomery a upozorňovali na fašistickú hrozbu natoľko otvorene, že proti inscenácii Osel s stín protestovalo nacistické Nemecko. Predstavenia často rušila radikálna mládež a divadlo bolo terčom kritiky domácich politických kruhov. Napokon v roku 1938 muselo ukončiť činnosť.
Werich s Voskovcom svoje divadelné umenie preniesli aj na filmové plátno. V roku 1931 nakrútila dvojica film Pudr a benzín v réžii Jindřicha Honzla, o rok neskôr vznikla v rovnakej zostave snímka Peníze nebo život. V spolupráci s filmovým režisérom Martinom Fričom vznikli ľavicovo a protivojnovo orientované snímky Hej-rup! (1934) a Svět patří nám (1937).
Pred nastupujúcim nacizmom utiekli Werich, Voskovec a Ježek do USA. Po návrate Wericha a Voskovca do vlasti (Ježek v roku 1942 zomrel) krátky čas fungovalo Divadlo V + W. Po nástupe komunistického režimu v roku 1948 sa však Voskovec rozhodol emigrovať.
Werich sa stal hercom, dramaturgom a umeleckým šéfom Hudobného divadla v Karlíne (1948 – 1952), bol vedúcim dramaturgom výrobnej skupiny na Barrandove (1949 – 1952) a v Ústrednom televíznom štúdiu (1952 – 1955), hercom a umeleckým šéfom Divadla ABC (1955 –1959) a potom opäť hercom Hudobného divadla v Karlíne (1963 – 1968).
V 50. rokoch 20. storočia čakali na Wericha dve životné filmové úlohy. Prvou bola dvojrola pekára Matěja Kotrbu a cisára Rudolfa II. vo filme Martina Friča Císařův pekař – pekařův císař (1951). Druhý dodnes obľúbený film Byl jednou jeden král nakrútil Bořivoj Zeman na motívy známej rozprávky Soľ nad zlato v roku 1954.
Ako rozprávač Werich vystupoval v bláznivej komédii Vzorný kinematograf Haška Jaroslava (Oldřich Lipský, 1955). Zahral si v ruskej klasike Medvěd, ktorú na motívy hry A. P. Čechova nakrútil opäť Frič (1961), v historickej komédii Kočár nejsvětější svátosti (František Filip, 1962), či v Baronovi prášilovi režiséra Karla Zemana (1962). Jan Roháč a Jan Svitáček ho obsadili do komédie Uspořená libra (1963), hral tiež v komédii Vojtěcha Jasného Až přijde kocour (1963). Popri filmovaní napísal rozprávky Fimfárum (1960), či Tři veteráni (1963), cestopisy a pamäti – Jan Werich vzpomíná... vlastně Potlach" (1982). V práci však Werichovi čoraz viac bránil zdravotný stav a po sovietskej invázii v roku 1968 aj normalizácia.
Jan Werich získal Štátnu cenu za film Císařův pekař – pekařův císař (1952), titul Národného umelca (1963), Zlatého krokodíla (1967) a Medailu Za zásluhy II. stupňa in memoriam (1995).
Zomrel 31. októbra 1980 v Prahe. Jeho manželkou bola návrhárka divadelných kostýmov Zdena Werichová, za slobodna Housková (1906-1980). Mali dcéru herečku a prekladateľku Janu Werichovú (1935 – 1981).
Za prvej republiky tvoril umeleckú dvojicu s Jiřím Voskovcom. Diváci ho poznajú aj vďaka obľúbenému filmu Císařův pekař – pekařův císař. Ovplyvnil celé generácie českých hercov, ktorí mali možnosť s ním spolupracovať vrátane Stelly Zázvorkovej, Miroslava Horníčka, Miloša Kopeckého, Lubomíra Lipského, či Vlastimila Brodského. Od narodenia originálneho umelca a filozofa Jana Wericha uplynie vo štvrtok 6. februára 115 rokov.
Jan Werich sa narodil 6. februára 1905 na pražskom Smíchove. Krátko po jeho narodení sa rodičia rozviedli a o Jana sa staral otec. Keď počas prvej svetovej vojny narukoval, žil chlapec istý čas s matkou. Nemal nijakých súrodencov. "Bol som jedináčik a to je hrozná vec, byť jedináčik. Nemal som sa s kým hádať, s kým biť, okolo neboli žiadne deti, nechodilo k nám veľa ľudí a aj Vianoce podľa toho vyzerali," spomínal na svoje detstvo.
Najskôr študoval na Masarykovom Gymnáziu, kde sa zoznámil so svojim neskorším umeleckým partnerom Jiřím Voskovcom. V poslednom ročníku prestúpil na reálne gymnázium na Smíchove, kde v roku 1924 maturoval. Krátky čas sa snažil študovať na Právnickej fakulte, z ktorej však v roku 1927 odišiel. Bol členom ľavicového spolku Devětsil, s ktorým bolo prepojené aj Osvobozené divadlo. V ňom zakotvili aj Werich s Voskovcom a skladateľom Jaroslavom Ježkom, pričom do jeho repertoáru včlenili svoju prvú hru Vest Pocket Revue. Dočkala sa dovedna 208 repríz.
Vo dvojici označovanej v skratke ako V + W a v spolupráci s Ježkom vytvorili Voskovec a Werich množstvo úspešných autorských inscenácií ako boli Smoking revue, Fata morgana, Sever proti Jihu či Golem. Ďalšie hry Caesar, Osel a stín, Kat a blázen, Rub a líc, Těžká Barbora či Pěst na oko už mali silný politický podtón. Kritizovali aktuálne pomery a upozorňovali na fašistickú hrozbu natoľko otvorene, že proti inscenácii Osel s stín protestovalo nacistické Nemecko. Predstavenia často rušila radikálna mládež a divadlo bolo terčom kritiky domácich politických kruhov. Napokon v roku 1938 muselo ukončiť činnosť.
Werich s Voskovcom svoje divadelné umenie preniesli aj na filmové plátno. V roku 1931 nakrútila dvojica film Pudr a benzín v réžii Jindřicha Honzla, o rok neskôr vznikla v rovnakej zostave snímka Peníze nebo život. V spolupráci s filmovým režisérom Martinom Fričom vznikli ľavicovo a protivojnovo orientované snímky Hej-rup! (1934) a Svět patří nám (1937).
Pred nastupujúcim nacizmom utiekli Werich, Voskovec a Ježek do USA. Po návrate Wericha a Voskovca do vlasti (Ježek v roku 1942 zomrel) krátky čas fungovalo Divadlo V + W. Po nástupe komunistického režimu v roku 1948 sa však Voskovec rozhodol emigrovať.
Werich sa stal hercom, dramaturgom a umeleckým šéfom Hudobného divadla v Karlíne (1948 – 1952), bol vedúcim dramaturgom výrobnej skupiny na Barrandove (1949 – 1952) a v Ústrednom televíznom štúdiu (1952 – 1955), hercom a umeleckým šéfom Divadla ABC (1955 –1959) a potom opäť hercom Hudobného divadla v Karlíne (1963 – 1968).
V 50. rokoch 20. storočia čakali na Wericha dve životné filmové úlohy. Prvou bola dvojrola pekára Matěja Kotrbu a cisára Rudolfa II. vo filme Martina Friča Císařův pekař – pekařův císař (1951). Druhý dodnes obľúbený film Byl jednou jeden král nakrútil Bořivoj Zeman na motívy známej rozprávky Soľ nad zlato v roku 1954.
Ako rozprávač Werich vystupoval v bláznivej komédii Vzorný kinematograf Haška Jaroslava (Oldřich Lipský, 1955). Zahral si v ruskej klasike Medvěd, ktorú na motívy hry A. P. Čechova nakrútil opäť Frič (1961), v historickej komédii Kočár nejsvětější svátosti (František Filip, 1962), či v Baronovi prášilovi režiséra Karla Zemana (1962). Jan Roháč a Jan Svitáček ho obsadili do komédie Uspořená libra (1963), hral tiež v komédii Vojtěcha Jasného Až přijde kocour (1963). Popri filmovaní napísal rozprávky Fimfárum (1960), či Tři veteráni (1963), cestopisy a pamäti – Jan Werich vzpomíná... vlastně Potlach" (1982). V práci však Werichovi čoraz viac bránil zdravotný stav a po sovietskej invázii v roku 1968 aj normalizácia.
Jan Werich získal Štátnu cenu za film Císařův pekař – pekařův císař (1952), titul Národného umelca (1963), Zlatého krokodíla (1967) a Medailu Za zásluhy II. stupňa in memoriam (1995).
Zomrel 31. októbra 1980 v Prahe. Jeho manželkou bola návrhárka divadelných kostýmov Zdena Werichová, za slobodna Housková (1906-1980). Mali dcéru herečku a prekladateľku Janu Werichovú (1935 – 1981).
www.ZIVOTPO.sk
